Približne každé piate dieťa, ktoré vyhľadá pomoc v našej poradni je dieťa, ktoré je v intenzívnom kontakte aj s iným ako slovenským jazykom. Považujeme preto za dôležité vedieť, ako s deťmi, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sú pod vplyvom dvoch a niekedy aj viacerých jazykov, pracovať.
Za bilingvizmus považujeme ovládanie dvoch a viac ako len jedného jazyka v komunikácii. Jazyky môžu byť zvládnuté na približne rovnakej, ale i rôznej úrovni. Za bilingválne môžeme považovať aj dieťa, ktoré je v intenzívnom kontakte (min. 8 hodín denne) s druhým jazykom, napr. v škole alebo škôlke s iným ako slovenským vyučovacím jazykom.
Prečo sa bilingvizmu venujeme? Deti z bilingválneho prostredia sa môžu na základe nedostatočného vystavenia slovenskému jazyku javiť, akoby mali vývinový jazykový problém – narušený vývin reči. Ten sa prejavuje aj nedostatočným porozumením hovorenej reči, slabou slovnou zásobou, neschopnosťou aplikovať správne gramatické pravidlá slovenského jazyka a i. Našou úlohou je vedieť zhodnotiť, či je bilingválne dieťa iba v nedostatočnom kontakte so slovenským jazykom, alebo sa u neho prejavila vývinová jazyková porucha, či iné narušenie komunikácie. V prvom prípade dieťa potrebuje intenzívnejšie učenie slovenčiny, v druhom prípade sa jazykové ťažkosti objavujú v oboch jazykoch a potrebná je logopedická intervencia. Vždy je preto optimálne a žiadúce spolupracovať aj s logopédom, ktorý je schopný pokryť diagnostiku a terapiu aj v druhom jazyku, ktorý dieťa používa.
Viac otázok spojených s touto problematikou si môžete prečítať tu:
https://www.bi-sli.org/files/faq/faq-parents_slovak.pdf
Netreba sa hneď ľakať, ak sa vám vývin reči dieťaťa nepozdáva. Bilingvizmus má totiž aj svoje špecifiká :
Prvé slová sa u bilingválnych detí objavujú medzi 12. a 18. mesiacom (teda podobne ako u jednojazyčných rovesníkov). Štatisticky sa však ukazuje, že bilingválne deti môžu začať hovoriť o niečo neskôr. Aj ostatné vývinové medzníky môžu byť o niečo oneskorené, avšak stále v hraniciach normy. Vývin reči môže prechádzať nasledovnými štádiami:
1. štádium: do 2 rokov má bilingválne vychovávané dieťa pre veci a osoby len jedno pomenovanie, má len jeden slovník (vo viacslovnej odpovedi môžu byť slová z oboch jazykov, môže miešať jazyky).
2. štádium: do 3 rokov má dve pomenovania pre jednu vec, dva slovníky, ale do viet ich skladá podľa jedného systému. Môže pretrvávať miešanie slovnej zásoby aj gramatiky obidvoch jazykov, ale dieťa už vedome rozlišuje oba jazyky.
3. štádium: po 3. roku dieťa odlišuje oba jazykové systémy, takmer vôbec už jazyky nemieša. Kedy toto štádium nastane môže byť ovplyvnené viacerými faktormi (dôslednosť, kvalita kontaktu, motivácia, ale aj intenzita kontaktu s daným jazykom).
V prípade ak máte obavy iba ohľadom výslovnosti niektorých hlások, logopéda určite vyhľadajte. Slovenský logopéd sa zameria na terapiu hlások v slovenskom jazyku, pričom sa následne môže zlepšiť výslovnosť hlások aj v druhom jazyku.
To isté platí aj v prípade, ak sa vám zdá, že sa v reči dieťaťa vyskytujú neplynulosti v zmysle zajakavosti. Dôležité je si uvedomiť, že sa tieto prejavy musia vyskytovať v obidvoch jazykoch a určite nie sú spôsobené bilingválnou výchovou.
Na to sme tu už my. Radi vám poradíme a zodpovieme vaše otázky ohľadom bilingvizmu, bilingválnej výchovy, ako aj prípadných ťažkostí, ktoré vás môžu trápiť pri výchove bilingválneho dieťaťa. Nemajte však obavy - dieťa je schopné osvojiť si dva, prípadne aj tri jazyky bez väčších ťažkostí. Nesprávnou bilingválnou výchovou nemôžete spôsobiť narušenú komunikačnú schopnosť. Platí tu, že ak má dieťa istý druh narušenej komunikačnej schopnosti, prejaví sa v rôznej miere vo všetkých jazykoch, ktoré si osvojuje.
Podnetný rozhovor s našou kolegynkou doc. Svetlanou Kapalkovou o viacjazyčnej výchove, ťažkostiach v reči a jazyku u detí s viacjazyčného prostredia.