Zajakavosť
Porucha plynulosti reči so vznikom v detstve: zajakavosť sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer. Vyskytuje sa približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých. Symptómy zajakavosti môžeme rozdeliť do dvoch väčších oblastí, ktoré spolu súvisia.
1. neplynulosť rečového prejavu: (napríklad opakovanie hlások, slabík, slov, predlžovanie hlások);
2. sekundárne príznaky: prejavy fyziologickej námahy pri hovorení(napríklad neprirodzená artikulácia, vegetatívne príznaky, svalové napätie, bloky, „tlačenie“ - zápas so slovami, narušené koverbálne správanie - tiky, mrkanie, grimasy); druhou skupinou sú prejavy psychického napätia - nepríjemné pocity v súvislosti s komunikáciou (frustrácia, bezmocnosť, ako i neefektívne spôsoby vyrovnania sa so zajakavosťou a pod.).
Medzi rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti zaraďujeme:
- rodinná dispozícia (výskyt zajakavosti v rodine);
- orgánové odchýlky CNS;
- vznik neplynulostí po 3,5 roku života dieťaťa;
- trvanie neplynulostí v reči viac ako 6 mesiacov až jeden rok;
- nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných schopností;
- odchýlky v psychomotorickom vývine;
- výrazný nedostatok sebadôvery dieťaťa alebo naopak príliš vysoké ašpirácie;
- neurotizujúce prostredie (perfekcionalistická výchova, príliš vysoké nároky zo strany prostredia na osvojovanie jazyka, príliš vysoké nároky na výkonnosť, nevhodné reakcie okolia na neúspech a neplynulosť v reči, množstvo kritických poznámok smerujúcich k dieťaťu a podobne);
- nesprávny rečový vzor (napr. rýchle tempo reči v rodine, nevhodná komunikácia s dieťaťom – skákanie do reči, neadekvátne načúvanie, nevhodné striedanie komunikačných rolí v dialógu);
- traumatizujúce zážitky (stres, nečakané zmeny v živote dieťaťa – strata blízkych, výrazné zmeny v prostredí a podobne).
Aký je zvyčajný priebeh zajakavosti?
Zajakavosť až v 90% prípadov vzniká v predškolskom veku, menej často pri vstupe do školy a výnimočne po 12. roku života dieťaťa. Jej vznik v dospelosti je úplne výnimočný.
Medzi 2,5 - 4. rokom u detí často pozorujeme tzv. fyziologickú neplynulosť, ktorá pôsobením rizikových faktorov môže prerásť do začínajúcej zajakavosti. Ak sa k začínajúcej dysfluencii pridružia fixujúce faktory a k neplynulostiam pribudnú znaky nadmernej námahy a psychickej tenzie, rozvíja sa zajakavosť. Pri dlhšom pretrvávaní a nesprávnej odbornej podpore sa môže zajakavosť v neskorškom veku prejaviť nielen v komunikácii ale ovplyvniť aj kvalitu života človeka.
Kedy vyhľadať pomoc logopéda?
Logopéda kontaktujte vždy, ak:
- reč vášho dieťaťa vás znepokojuje;
- ak neplynulosti pretrvávavajú už niekoľko týždňov;
- ak dieťa opakuje slabiky a predlžuje hlásky v slovách, alebo ak sa u neho vyskytuju viac ako 2 rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti.
Ďalšie zaujímavé informácie nájdete aj tu
Zajakavosť: Informácie od detí pre deti
Info pre rodičov/dospelých:
http://www.stammeringcentre.org/mpc-home
https://www.stammering.org/
https://www.asha.org/public/speech/disorders/stuttering.htm