sub_promo_img.jpg

Zajakavosť

Porucha plynulosti reči sa prejavuje nedobrovoľnými pauzami, ktoré narúšajú plynulosť hovorenia a pôsobia rušivo na komunikačný zámer. Vyskytuje sa približne v 5% detskej populácie a asi u 1% dospelých. Symptómy zajakavosti môžeme rozdeliť do troch väčších oblastí, ktoré spolu súvisia.

1. neplynulosť rečového prejavu (napríklad opakovanie hlások, slabík, slov, predlžovanie hlások);

2. nadmerná námaha pri hovorení (napríklad neprirodzená artikulácia, vegetatívne príznaky, svalové napätie, bloky, „tlačenie“ - zápas so slovami, narušené koverbálne správanie  - tiky, mrkanie, grimasy);

3. psychická tenzia/psychické napätie – nepríjemné pocity v súvislosti s komunikáciou (frustrácia, bezmocnosť).

 

Medzi rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti zaraďujeme:

- rodinná dispozícia (výskyt zajakavosti v rodine);

- orgánové odchýlky CNS;

- nerovnomerný vývin jazykových/komunikačných  schopností;

- odchýlky v psychomotorickom vývine;

- výrazný nedostatok sebadôvery dieťaťa alebo naopak príliš vysoké ašpirácie;

- neurotizujúce prostredie (perfekcionalistická výchova, príliš vysoké nároky zo strany prostredia na osvojovanie jazyka, príliš vysoké nároky na výkonnosť,  nevhodné reakcie okolia na neúspech, množstvo kritických poznámok smerujúcich k dieťaťu a podobne);

- nesprávny rečový vzor (napr. rýchle tempo reči v rodine, nevhodná komunikácia s dieťaťom – skákanie do reči,  neadekvátne načúvanie, nevhodné striedanie komunikačných rolí v dialógu);

- traumatizujúce zážitky (stres, nečakané zmeny v živote dieťaťa – strata blízkych, výrazné zmeny v prostredí a podobne).

 

Aký je zvyčajný priebeh zajakavosti?

Zajakavosť až v 90% prípadov vzniká v predškolskom veku, menej často pri vstupe do školy a výnimočne po 12. roku života dieťaťa. Jej vznik v dospelosti je úplne výnimočný.

Medzi 3. - 4. rokom u detí často pozorujeme tzv. fyziologickú neplynulosť, ktorá  pôsobením rizikových faktorov  môže prerásť do začínajúcej zajakavosti. Ak sa k začínajúcej zajakavosti pridružia fixujúce faktory a k neplynulostiam pribudnú znaky nadmernej námahy a psychickej tenzie, vzniká fixovaná zajakavosť. Pri dlhšom pretrvávaní fixovanej zajakavosti sa zajakavosť dostane do štádia chronickej zajakavosti.

Kedy vyhľadať pomoc logopéda?

Logopéda kontaktujte  vždy, ak:

- reč vášho dieťaťa vás znepokojuje;

- ak neplynulosti trvajú už niekoľko týždňov;

- ak dieťa opakuje slabiky a predlžuje hlásky v slovách, alebo ak sa u neho vyskytuju viac ako 2 rizikové faktory pre vznik a rozvoj zajakavosti.

 

Ďalšie zaujímavé informácie nájdete aj tu

Zajakavosť: Informácie od detí pre deti