sub_promo_img.jpg

Výslovnosť

Dyslália je porucha výslovnosti jednej alebo viacerých hlások materinského jazyka. S touto poruchou reči sa stretávame najčastejšie v predškolskom veku. Je veľa detí, ktoré sa naučia správne tvoriť všetky hlásky až na začiatku školskej dochádzky, a dosť takých, u ktorých poruchy výslovnosti pretrvávajú ešte aj v školskom veku.

Zhruba do 5. roku života však ide i prirodzený, fyziologický jav – tzv. fyziologickú dysláliu. Pri nesprávnej výslovnosti v období medzi 5.-7. rokom môže (zvyčajne v ľahších prípadoch) ešte dôjsť k autokorekcii – hovoríme o predĺženej fyziologickej dyslálii. Po tomto veku býva odchýlka vo výslovnosti už taká zafixovaná, že nemôžeme očakávať spontánne zlepšenie. Vtedy hovoríme o (pravej) dyslálii.

Kedy vyhľadať odborníka?

Obdobie, v ktorom deti majú ovládať správnu výslovnosť hlások je len orientačné. Vo všeobecnosti sa môžeme riadiť týmito kritériami:

  • dieťa do 3 rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky M, N, P,H,T,K
  •  do 4 rokov hlásky F, V, G, B, J, D
  •  do 5. roku najneskôr do nástupu do školy (6-7 r.) by malo vedieť vyslovovať všetky ostatné hlásky, vo všetkých pozíciách v slove.

Medzi najťažšie hlásky slovenského jazyka patria R,L, a sykavky C,S,Z,DZ, Č,Š,Ž,DŽ.

 

Do 3. rokov sa logopédi náprave artikulácie obvykle priamo nevenujú, ale vyšetrením reči dieťaťa sa dá zistiť, či sa jedná o chybnú výslovnosť alebo nie a poradiť ako treba správne stimulovať výslovnosť v domácom prostredí.

U týchto detí sa používajú tzv. nepriame metódy nácviku výslovnosti. To znamená, že okolie dieťaťa poskytuje správny rečový vzor, nevyžadujeme opakovanie a priamy nácvik výslovnosti. Hravou formou, v domácom prostredí môžete robiť „cviky“ artikulačných orgánov. Ich cieľom je, aby si dieťa začalo uvedomovať postavenie rečových orgánov pri pohyboch a tvorení jednotlivých zvukov (napr. vyplazíme jazyk ako kravička, pri volaní na mačičku „c-c-c“ schováme jazýček do domčeka za zúbky a pod.).

Priame prístupy, keď sa od dieťaťa vyžaduje správna výslovnosť, sú všeobecne vhodné po štvrtom roku dieťaťa. Terapeut alebo rodič (pod vedením logopéda) pracujú s dieťaťom počas štruktúrovaných cvičení, ktorých program a postupnosť (hierarchia) je vopred naplánovaná a odôvodnená. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr (po štvrtom roku) sa začne, tým ľahšie sa nesprávna výslovnosť odstráni. Odporúčame, aby sa odstraňovanie nesprávnej výslovnosti začalo aspoň rok pred nástupom do školy, pretože nesprávna výslovnosť môže ovplyvniť školskú úspešnosť v predmetoch, ako sú čítanie a písanie. To však neznamená, že aj dieťa v staršom školskom veku nie je schopné naučiť sa správnu výslovnosť, ak je dobre motivované a vedené. V každom prípade si nácvik vyžaduje trochu trpezlivosti zo strany rodičov a motivácie zo strany dieťaťa.

Rady pre rodičov

Dieťa by malo  s rodičmi precvičovať logopedické úlohy každý deň chvíľu (niekedy stačí 3krát, 4krát po pár minút denne).

Čo sa týka časovej prognózy, teda aký dlhý čas bude samotný nácvik a návštevy u logopéda trvať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Takáto prognóza totiž závisí od viacerých faktorov. Snáď najdôležitejším je samotná motivácia rodičov, ale aj dieťaťa. To znamená, že ak rodičia nespolupracujú s logopédom, ale len privedú dieťa do čakárne a potom si odsedia pasívne terapiu, tá bude trvať relatívne dlhší čas. Podobne ak aj sedia vo vnútri, ale vnímajú logopéda ako toho, kto naučí dieťa rozprávať, a nechápu, že on im len ukazuje cestu a hlavné precvičovanie je na nich, terapia bude pravdepodobne trvať tiež dlhšie. Na druhej strane ak sú rodičia vnímaví a snažia sa byť dieťaťu i logopédovi dobrým komunikačným partnerom,  pracujú pod tzv. supervíziou, terapia bude trvať kratšie.

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvní proces terapie je samotná biologická výbava dieťaťa. Úroveň jeho motoriky, inteligencie, vnímania, ale aj povahových čŕt môže výrazne ovplyvniť napredovanie alebo stagnáciu.